Dnes chcem nadviazať na predošlú tému, ktorou bol duch miesta. Písala som o tom, že úlohou ducha miesta je vytvárať a udržiavať harmóniu medzi rastlinami, zvieratami, hubami, mikroorganizmami, nerastmi, horninami, živlami a bytosťami prírody.
V predošlom blogu som sa viac rozpísala o duchoch miesta a o tom, čo potrebujú. V tomto blogu som sa chcela venovať zložkám, s ktorými duchovia miesta pracujú. Spočiatku som mala pocit, že do jedného blogu zahrniem všetky rastliny, živočíchy, horniny, nerasty, mikroorganizmy a bytosti prírody, no teraz, počas písania, mi je jasné, že som si dala priveľkú úlohu a vtesnať to do jediného blogu nie je to, čo si tieto bytosti zaslúžia.
Chcem im – aj sama kvôli sebe – venovať väčšiu pozornosť. Preto som sa rozhodla venovať každému z týchto ríš samostatný blog. Chcem sa na svet opäť pozrieť inými očami a so zvedavosťou nachádzať nové veci. Bežné dni sú zaplnené povinnosťami a duchovný svet ide často bokom. O to viac som vďačná, keď sa mi k nemu podarí znovu priblížiť.
Ríša rastlín
Úvod do práce s rastlinami
Duch miesta by bol najradšej, keby sme na pozemku vytvorili atmosféru lesa – jeho pôvodného domova. Preto sú neodmysliteľnou súčasťou každej Záhrady harmónie stromy.
Keďže sa nachádzame na západnom Slovensku, najviac skúseností máme s prácou s listnatými stromami, ktoré sú schopné žiť a prosperovať v tomto prostredí. Najradšej používame pôvodné a domáce druhy drevín, no nie vždy nám to veľkosť pozemku dovolí. Často musíme siahnuť po menších kultivaroch či nepôvodných druhoch. Je však mnoho nepôvodných druhov, ktoré sú nielen krásne a odolné, ale sú to aj úžasné bytosti – ochrancovia, ktorí do priestoru záhrady prinášajú novú energiu. Ich duša má rovnakú hodnotu a rovnaký prínos ako duša pôvodných druhov.
Chcem však spomenúť aj to, že pôvodné druhy, naše domáce, sú nám bližšie. Naša duša si pred narodením vyberá nielen rodinu, ale aj prostredie, v ktorom chce stráviť nasledujúci život. Má to veľký duchovný význam a s pôvodnými rastlinami sme viac prepojení ako s tými nepôvodnými. Máme s nimi silnejšie duchovné spojenie a môžu na nás pôsobiť domácky, teplo a bezpečne. Nie je to však pravidlom. Riešením je opäť harmónia. A aj o tom je naša práca.
Na prvom stretnutí s našimi klientmi sa na nich nacítim. Vnímam, ako sa správajú, akým štýlom hovoria a akí sú. Nie je to nič invazívne, je to len môj pohľad. Moje vnímanie. Dôležité je aj to, že títo ľudia – naši klienti – nás oslovili, vybrali si nás a pozvali nás do svojho domova, na svoj pozemok. Prejavili záujem o spoluprácu. Aby som im mohla navrhnúť Záhradu harmónie (nie podľa seba, nie podľa aktuálneho trendu, ale skutočne pre nich) musí to vychádzať z nich samotných. Neodmysliteľnou súčasťou tohto procesu je nacítenie toho, akí sú. Pretože slová hovoria jedno, ale nehmotný prejav duše niečo iné.
Úvodné stretnutie spomínam preto, lebo je to základ, na ktorom staviam. Základy sú veľmi dôležité. Práve z týchto poznatkov, vnímania a nacítenia vyberám vhodnú kombináciu všetkých rastlín. Je to veľmi zložitý proces. Môžem vám aspoň mierne priblížiť, čo všetko musí spolu fungovať.
Výber stromov
Z technického hľadiska je potrebné vybrať stromy, ktoré sa do daného priestoru hodia proporčne. To znamená, že veľkosť ich koruny a výška v dospelosti musia byť vhodné – ani príliš veľké, ani príliš malé. To závisí od (v tomto kroku) schváleného dizajnu. Strom musí byť vhodný do prostredia, v ktorom sa záhrada nachádza – z hľadiska slnečných nárokov, pôdy a vlahy. Vybraný druh a kultivar by mal ladiť s dizajnom záhrady, prípadne s architektúrou domu.
Z duchovného hľadiska musí byť tento konkrétny druh energeticky ladiaci so samotným pozemkom. Jeho energia by mala byť v súlade aj s energiou ľudí, ktorí na danom mieste žijú. Ak sa už na pozemku nachádzajú existujúce stromy, nový strom sa k nim musí hodiť vo všetkých spomínaných oblastiach. Nemôžu medzi nimi vzniknúť rozpory. S týmto výberom musí byť spokojný aj duch miesta.
Ak sú splnené všetky podmienky, je veľká pravdepodobnosť, že danému stromu sa bude dariť a svojou prítomnosťou obohatí priestor záhrady. Tento proces však často nekončí pri výbere jedného stromu. Komunikácia a vzťahy medzi nimi sú komplexné a je potrebné na ne brať ohľad.
Vzťahy medzi stromami
Hierarchia a súdržnosť stromov
Medzi stromami je častá hierarchia, aj napriek tomu, že žijú v harmónii. V záhrade môže byť jeden dominantný strom – ten má často najväčšiu korunu a je duchovným vládcom priestoru. Túto úlohu často zastávajú platany, javory či lipy. Ostatné stromy sú v takomto prípade viac submisívne, no keď sa na záhradu napojíme ako na celok, tento dojem často mizne. Hierarchia stromov môže zostať vyvážená, aj keď sú ich koruny a druhy rôzne. Stromy môžu fungovať ako celok, ako partia, v ktorej má každý rovnaké postavenie bez ohľadu na veľkosť.
Aleje a štruktúry stromov
Zaujímavou kombináciou sú aleje. Alej stromov je rad (alebo viac radov) stromov vysadených v pravidelnom usporiadaní, najčastejšie pozdĺž cesty, chodníka, príjazdovej komunikácie, rieky alebo osi krajiny. Stromy v aleji sú často jedného druhu a kultivaru, a preto vzniká veľmi zaujímavé spoločenstvo. Pravidelné vzdialenosti pôsobia neprirodzene a moderne, no aj to má svoje výhody. Má to svoje čaro, hoci je to vzdialené od divokosti prírody.
Stromy v aleji sú ako súrodenci. Môžu byť spriaznené a ladiace, no môžu medzi nimi vznikať aj rozpory. Je to vzťah, ktorý je zaujímavé sledovať. Usporiadanie v aleji však nie je pre každého. Nie každý strom dokáže – z duchovného hľadiska – rásť a prosperovať v takomto zoskupení. Niektoré stromy sú príliš divoké a samostatné, sú to samotári, ktorí potrebujú svoj priestor a prílišná blízkosť im nevyhovuje.
Aj napriek tomu by stromy nikdy nemali rásť úplne osamote. To, že nemajú radi blízkosť stromov rovnakého druhu, ešte neznamená, že chcú byť samy. Tak by totiž neprežili. Každý strom potrebuje mať v blízkosti iné živé bytosti. Pre mnohé stromy sú to ich mladší súrodenci – kry.
Byliny
Neodmysliteľnou súčasťou prírody sú aj byliny. Všetky etáže sú dôležité a je potrebné zabezpečiť každému to, čo potrebuje k šťastnému životu. Nikto nemá nikoho utláčať, ale mali by byť vybrané také druhy, ktoré dokážu spolu žiť v harmónii. Aj keď sa to nie vždy podarí, pretože najmä byliny sú nezbedné stvorenia, ktoré rady robia neplechu – ale aj o tom to je. O dynamike a malých škriepkach medzi nimi. A vlastne, aj z toho vznikajú ďalšie príbehy zo života záhrad.
Stromy a kry: spriaznené bytosti záhrady
Staré stromy – múdri strážcovia
Staré stromy na pozemku sú skutočným bohatstvom. Rozprávajú príbehy a udržiavajú energiu miesta. Sú to pevné piliere, tichí a múdri strážcovia, na ktorých sa môžu bytosti obrátiť. Každý druh stromu má svoje špecifiká, ktoré by som prirovnala k ľudskej národnosti – majú isté podobné znaky, či už v správaní, komunikácii alebo vyžarovaní energie.
Kry – mladší súrodenci stromov
Kry sú bytosti, ktoré podporujú stromy, obdivujú ich a sú takými ich mladšími súrodencami. V záhrade dokážu zázraky. Vytvárajú húštiny, zákutia, skrýše, rastú divoko, krútia sa, točia sa a občas je potrebné ich skrotiť. Sú neodmysliteľnou súčasťou každej záhrady a poskytujú útočisko nielen bytostiam prírody, ale aj nám.
Rozmanitosť drevín
Pre mnohé druhy je presnejšie používať všeobecné označenie dreviny, pretože hranica medzi stromom a krom je veľmi úzka. Existujú rastliny, ktoré v prírode prirodzene rastú ako kry, no pri vhodnom vedení ich môžeme pestovať aj ako stromy s kmeňom a korunou. Príkladom je muchovník, ktorý môže mať obe podoby. Preto je niekedy presnejšie hovoriť o drevinách – jeden druh môže zahŕňať stromy aj kry, v závislosti od prostredia, zásahu človeka a spôsobu rastu.
Stromy ako liečitelia
Stromy sú veľkí liečitelia. Prirodzene liečia svoje okolie, filtrujú negatívnu energiu a premieňajú ju na čisté svetlo. A dokážu to urobiť aj s nami, ľuďmi. Bez strachu a vysvetľovania sa môžeme ku stromom priblížiť a požiadať ich o pomoc.
Stromy som vždy vnímala ako staré bytosti, múdrejšie než ja – učiteľov, mníchov, ktorí často nepovedia veľa, no prirodzene cítiť ich múdrosť a silu. Každý strom je iný, ale väčšina z nich je takáto. Hovorím najmä o starých stromoch, s ktorými som sa stretla v lesoch alebo vo voľnej krajine. Stoja tam desiatky rokov a konajú svoju prácu ticho a bez povšimnutia.
Keď som sa cítila zlomená a slabá, keď ma niečo ťažilo a nemohla som sa poriadne nadýchnuť, prišla som k stromu, ktorý ma už z diaľky k sebe pozýval. Dotkla som sa ho a precítila jeho silu a osobnosť. Ukázala som mu svoju bolesť a požiadala o pomoc. Po jeho súhlase, prúdila moja bolesť zo srdca cez ruky, dlane a prsty do kôry stromu. Energia prešla jeho telom bez toho, aby mu ublížila – prúdila jeho kmeňom a konármi až k jeho koreňom – už čistá, zbavená všetkého zlého. Bez bolesti, bez strachu, čistá, biela energia. Premenil čiernotu, ktorá ma ťažila, na svetlo, ktoré potom darom odovzdal zemi. Vo mne zostala prázdnota, no on sa so mnou podelil o svoje teplé a láskavé svetlo, ktoré ním prirodzene prúdilo. Cez moje končeky prstov a dlane, ktoré som mala stále položené na jeho kôre, mi do tela prúdila jeho životná sila. Postupne ma celú prestúpila, prenikla do každého kúta môjho tela a rozžiarila ho teplým, mäkkým svetlom. Robil to nezištne, nie preto, že by som bola niečím výnimočná, ale preto, že som súčasťou celku – tak ako pôda, v ktorej rastie, tak ako byliny, ktoré ho obklopujú, a tak ako zvieratá, ktoré mu robia spoločnosť. Tak vníma aj mňa. Prišla som a potrebovala som pomoc; nevníma ma ako niečo viac. Som súčasťou sveta, v ktorom žije, a je pre neho prirodzené sa o tento svet starať.
Stromy sú citlivé bytosti, ktorým záleží na svete v ktorom žijú. Je pre ne prirodzené pomáhať a starať sa o svoje prostredie.
Tajný život stromov
Inšpirácia knihou Petra Wohllebena
Pred rokmi som prečítala knihu Tajný život stromov od Petra Wohllebena, ktorá ma hlboko oslovila. Autor pristupuje k stromom nielen ako lesník, ale aj ako človek, ktorý ich začal vnímať ako bytosti s emóciami, pocitmi a pamäťou. Bytosti, ktoré láskyplne opatrujú svojich potomkov a ošetrujú starých a chorých susedov.
Pri písaní tohto blogu som sa rozhodla, si túto knihu opäť prečítať. Viem, že teraz ju budem vnímať inou optikou a cítim, že mi opäť niečo prinesie. Zážitky a skúsenosti z nej vám spíšem v ďalšom blogu, ktorý sa bude venovať stromom.
Prepojenie koreňov, susedská pomoc a les ako superorganizmus
Ako píše Peter Wohlleben, prostredníctvom koreňov sa stromy starajú aj o svojich susedov – a nielen o tých, ktorí sú na prvý pohľad zdraví. V nasledujúcej časti vám prinášam prepis jeho slov, aby ste mohli získať rovnaký zážitok z týchto informácií ako ja.
Pred rokmi som v starej bučinovej rezervácii vo svojom revíri natrafil na zvláštne, machom obrastené kamene. Pri spätnom pohľade si uvedomujem, koľkokrát som okolo nich nevšímavo prešiel, jedného dňa som však zastal a sklonil som sa k nim. Kamene mali zvláštny tvar, mierne zakrivený s malými dutinami, a keď som mach trošku nadvihol, objavila sa pod ním kôra.
Tak to predsa len nebol kameň, ale kus starého dreva. A keďže bukové drevo na vlhkej pôde v priebehu niekoľkých rokov zhnije, prekvapilo ma, aké je ešte tvrdé. Navyše sa nedalo zdvihnúť, zjavne bolo pevne spojené so zemou. Vreckovým nožíkom som z neho opatrne zoškrabal kúsok kôry a narazil som na zelenú vrstvu. Zelenú? Toto farbivo sa vyskytuje ako železná rezerva len vo forme chlorofylu v čerstvých listoch a v kmeňoch živých stromov. To mohlo znamenať iba jedno – tento kus dreva predsa len nie je mŕtvy! Ostatné „kamene” rýchlo doplnili logický obraz, pretože boli rozložené do kruhu s priemerom poldruha metra. Išlo o hrčovité zvyšky prastarého obrovského pňa. Zachovali sa iba časti niekdajšieho okraja a vnútro dávno zhnilo na humus, čo jasne dokazuje, že kmeň vyrúbali už pred 400 či 500 rokmi.
No ako sa mohli živé zostatky tak dlho uchovať? Veď bunky potrebujú potravu v podobe cukru, musia dýchať a aspoň trošku rásť. Bez listov, a teda bez fotosyntézy, je to však nemožné. Hladovku trvajúcu niekoľko storočí nevydrží nijaký živý tvor našej planéty, a to platí aj pre pozostatky stromov. Pre pne ponechané na seba. S týmto exemplárom to však bolo očividne inak. Dostalo sa mu pomoci od susedných stromov, a to prostredníctvom koreňov. Niekedy sú konce koreňov len voľne spojené s podhubím, ktoré im pomáha pri výmene živín, inokedy sú to priame zrasty. Nezisťoval som, ako to bolo v tomto prípade, nechcel som starému pňu kopaním uškodiť. Bolo však jasné, že okolité buky doň dodávali cukrový roztok, aby ho udržali pri živote. Na svahoch lemujúcich cesty, kde dážď odplavil pôdu a odkryl podzemný sieťový systém, občas vidno, že korene stromov sú prepojené.
V pohorí Harz vedci zistili, že je to naozaj súvislý systém, ktorý navzájom spája väčšinu jedincov jedného druhu v poraste. Výmena živín ako susedská výpomoc v prípade núdze je zrejme pravidlom, a toto poznanie viedlo k zisteniu, že les je superorganizmus, teda podobný útvar ako napríklad mravenisko.
Telo vs. duša
Rituál rozlúčky so stromom
Nedávno som videla video, v ktorom dvaja ľudia – partneri – robili krásny rozlúčkový rituál. Z nejakého dôvodu museli spíliť strom, ktorý stál na ich pozemku. Mali s ním silné puto a preto sa rozhodli so stromom porozprávať a rozlúčiť sa. Vysvetlili mu okolnosti a prejavili smútok nad tým, čo sa musí nevyhnutne stať.
Prekvapilo ich, že strom – resp. jeho spirit – mal na celú situáciu odlišný pohľad. Ubezpečil ich, že je to v poriadku. Že on predsa nie je len tým stromom – telom, ktoré má korene, kmeň a korunu. Je niečo oveľa viac. Tým, že spília jeho telo, on nezomrie a ani neodíde z ich pozemku. Nie je čo ľutovať a nie je dôvod sa lúčiť.
Súčasťou tohto rituálu bolo aj ich spoločné spomínanie na prežité chvíle. Bolo im to veľmi ľúto, ale zo slov toho stromu bolo jasné, že jeho pohľad bol úplne iný.
Prekvapenie a poučenie zo stromu
Viete, sociálne siete sú návykové – sama som tomu podľahla –, ale zároveň viem, že sú aj prostriedkom zdieľania takýchto videí, posolstiev a dokážu nás spájať. Je krásne vidieť ľudí – boli to Slováci –, ktorí takto láskyplne pristupujú k bytostiam prírody. Vďaka tomuto krátkemu videu som si uvedomila, ako málo stačí na prejavenie úcty, ako málo stačí, aby sa smútok a výčitky premenili na pochopenie a prijatie – a nakoniec aj na radosť.
Z pohľadu racionálnej mysle nám je to ľúto, máme pocit, že našou rukou tento strom zabíjame, že mu berieme život. Ale na tomto príbehu môžeme vidieť, že takú moc nemáme. Stromy sú silné a staré bytosti – duše, ktoré nie sú viazané na telo. Som taká šťastná, že mi to títo ľudia prostredníctvom videa pripomenuli.
Duchovná lekcia a úcta k prírode
Na príklade tohto videa a slov Petra Wohllebena môžeme vidieť neohrozenosť spiritov prírody. Nie sú len jedným, sú všetkým – a my nemáme moc im život dať ani zobrať. Je však správne prejaviť im úctu, otvoriť srdce a poprosiť o odpustenie, ktoré nám určite dajú. Môžeme sa od nich veľa naučiť a ja som vďačná za ďalšiu lekciu, ktorú mi týmito informáciami poskytli.
Strom ako symbol života a prepojenia svetov
Stromy v kultúrach a mytológiách
Strom sprevádza človeka od nepamäti. V rôznych kultúrach a duchovných smeroch sa objavuje ako symbol života, spojenia a rovnováhy. Nie je len súčasťou krajiny, ale mostom medzi svetmi – medzi nebom, zemou a podsvetím.
V severskej mytológii je týmto mostom Yggdrasil, strom svetov, ktorý svojimi koreňmi, kmeňom a korunou prepája jednotlivé úrovne existencie. V slovanskej mytológii sa podobný princíp objavuje v podobe svetového stromu, ktorý spája Prav, Jav a Nav – božský poriadok, viditeľný svet a svet predkov. Aj tu strom stojí v strede, ako os, okolo ktorej sa všetko odohráva.
V šamanizme je strom vnímaný ako živá bytosť a zároveň ako brána. Do spodného sveta sa často vstupuje práve cez kmeň stromu a jeho korene, smerom nadol. Koruna stromu naopak vedie do horných svetov, k vyššiemu vedomiu a duchovným učiteľom. Strom tak nie je len symbolom – je cestou.
Strom života, posvätná geometria a symbolika Kvetu života
Strom života sa objavuje naprieč kultúrami ako univerzálny symbol vzniku, rastu a neustáleho pohybu energie. Je obrazom cyklu života – od semena, cez rast a kvitnutie, až po návrat späť k zemi. Tento princíp sa odráža aj v posvätnej geometrii.
Semeno života, vytvorené zo siedmich kruhov, nesie v sebe potenciál všetkého, čo môže vzniknúť. Z neho sa rozvíja Kvet života – geometrický vzor, ktorý symbolizuje poriadok, harmóniu a prepojenosť všetkého živého. Rovnako ako strom, aj tieto tvary hovoria o rovnováhe medzi chaosom a poriadkom, o neviditeľných vzťahoch, ktoré držia svet pohromade.
Keď sa na strom pozeráme týmto spôsobom, prestáva byť len rastlinou. Stáva sa pripomienkou toho, že aj my sami sme súčasťou väčšieho celku. Že rovnako ako strom máme svoje korene, kmeň aj korunu. A že harmónia vzniká vtedy, keď sú všetky tieto časti v rovnováhe.
Ďalšia cesta do sveta stromov
V ďalšom blogu – Duše stromov: stretnutia s energiou prírody – sa vydáme ešte bližšie k jednotlivým drevinám. Objavíte energetické profily stromov zoradené podľa ich osobnosti a dozviete sa, ako pôsobia na svoje okolie. V kapitole Stromy zblízka sa pozrieme do ich duší, odhalíme jemné detaily ich povahy a pocity, ktoré vyvolávajú. Pripravte sa na cestu, ktorá vás naučí stromy nielen vnímať, ale aj skutočne cítiť.
